Vytrvalá práca zahraničných investigatívnych žurnalistov už neraz priniesla pozoruhodné výsledky. Na Slovensku si táto profesia ešte stále nevybudovala pevné zázemie.

Investigatívny novinár zastupuje žurnalistiku vyššieho stupňa. Účelom je pracovať pre ľudí a pre potreby verejnosti. Cieľom je informovať a odhaľovať nejasnosti ako aj vyviezť ľudí z nevedomosti a oblamovania. V súčasnosti je nastolené právo na prístup k informáciám a pomocou viacerých špecifikovaných zdrojov je možné dopátrať sa k takým informáciám, ktoré by spoločnosť vyviedli z dojmu zavádzania zo strany politických, vládnych, hospodárskych a iných okruhov, ktoré využívajú moc a kontrolu nad podriadenými.

Tí podriadení sme i my, keďže často dostávame mylné a zavádzajúce informácie, sme jednoducho nútení závisieť od našich zdrojov – mediálnych pracovníkov, a ich spôsobu informovania verejnosti o aktuálnych skutočnostiach. Horšie je, ak človek bez premyslenia akceptuje všetky tvrdenia, ktoré médiá prezentujú. Mediálni pracovníci, ako takí, nemôžu brať zodpovednosť za pravdivosť či nepravdivosť výrokov popredných ľudí na čele politiky, vlády či spoločnosti. Môžu však a mali by sa zaujímať o dôveryhodnosť vyslovených tvrdení. Kredibilita sa totiž stráca pri nedôslednosti v informovaní.

Investigatívna žurnalistika na Slovensku ešte stále nezaujala popredné miesto v rámci mediálnej produkcie. Dôvodom je trend sústreďovania sa na senzačné, lacné, rýchlo dostupné a hlavne uspokojujúce bulvárne novinky a informácie, s jednoznačným cieľom – podporiť rast priemernej či podpriemernej inteligencie čitateľov. Táto situácia však nastoľuje adekvátnu otázku: Je potrebné investigatívne pátranie pre ľudí, ktorí sú smädní iba po škandalóznych zaujímavostiach? Odpoveď je jednoznačne kladná. Vplyv médií na verejnosť je preukázateľne vysoká. S tým súvisí nastoľovanie tém priamo či nepriamo, ktoré verejnosť diskutuje. Kvalitnými informáciami by sa pozdvihla intelektuálna úroveň konverzácií na všetkých spoločenských úrovniach. Tým by sa prirodzene rozvíjal spôsob a okruh rozmýšľania spoločnosti. Táto situácia by viedla k nátlaku na žurnalistickú tvorbu a dopytu po rešpekte voči čitateľom, ktorí si zaslúžia byť informovaní adekvátnym spôsobom. Nehovoriac o uspokojení potrieb ľudí, ktorí vyhľadávajú pravdivé a mienkotvorné mediálne zdroje.

Dôvod, prečo to tak na Slovensku ešte stále nie je a prečo prevládajú bulvárne a pochybné médiá je zrkadlom celkovej novinárskej úrovni na Slovensku. V porovnaní s inými štátmi si môžeme všimnúť niekoľko rozdielov. Či už ide o vlastnícke vzťahy a s tým spojený nátlak na pracovníkov svojich ,,nestranných‘‘ periodík alebo o demotivujúce výpisy z výplatných pások, resp. o čas, ktorí majú novinári na vytvorenie očakávaných článkov – ide o cyklus, ktorý samého žurnalistu nemotivuje k vynaloženiu vyššieho úsilia ako je on sám ohodnotený. Žurnalistika, ako profesia, by sa však mala vykonávať v duchu misie, kedy človek nepracuje iba pre seba a pre svoje živobytie, ale pracuje i pre záujmy verejnosti. Tým sa zvyšuje kvalita, zmysel a samotný prínos celkovej tvorby, čo by malo vyvolať pocit úcty a nenahraditeľnosti voči novinárskej činnosti. Namiesto toho však prevláda trend zamestnávania neprofesionálnych ľudí, tzn. nevyučených v odbore. Žurnalisti v niektorých prípadoch nemusia byť úplne oboznámení so zmyslom ich produkcie (resp., žiaľ, práve naopak). Investícia do profesionálnych pracovníkov by však rozhodne priniesla svoje ovocie.

Budúcnosť investigatívnej žurnalistiky tkvie v dôslednom hĺbaní a skúmaní jednotlivých informácií, s cieľom vykresliť obraz o súvislostiach verejnosti tak, ako sa reálne odohrali. K tomu je potrebné prelomiť nekonečný kruh byrokracie a nastoliť reálnu nestrannosť médií. V opačnom prípade by bolo riešením i prepísanie významov niektorých termínov vo výkladovom slovníku nášho spisovného jazyka. Či už prvá alebo druhá možnosť, obe by nastolili poriadok a priniesli by rozuzlenie súčasnej situácie.